Život Prešova
online
online
Jacques Derrida, filozof dekonštrukcie, sa narodil pred 90 rokmi
15.07.2020 Celý región
El-Biar/Bratislava
15. júla (TASR) – Keď francúzsky filozof Jacques Derrida sebavedomo
vyhlásil, že všetko je text a okrem textu nič neexistuje, sa v podstate
začali písať dejiny postmodernej filozofie 20. storočia.
Jeho tvrdenie a následná koncepcia dekonštrukcie si našli veľa priaznivcov najmä v Spojených štátoch amerických, kde v 60. rokoch minulého storočia prednášal. Od narodenia Jacquesa Derridu, kritika tradičného metafyzického spôsobu filozofovania, je to dnes 90 rokov.
Kritickou reflexiou koncepcií Edmunda Husserla, Martina Heideggera či predstaviteľov štrukturalizmu otvoril Derrida dvere k radikálnemu postmodernému záveru. Ak totiž existuje len text a nič mimo neho, tak v podstate nie je rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka, ktorý text vytvára.
Dalo by sa povedať, že neexistuje rozdiel medzi opisom faktov a imagináciou, či medzi beletriou a literatúrou faktu. Ostáva len interpretácia, alebo povedané slovami Friedricha Nietzscheho, jedného z Derridových filozofických východísk, podľa ktorého neexistujú žiadne fakty, iba interpretácia.
Jacques Derrida sa narodil 15. júla 1930 v alžírskom El-Biar v rodine sefardských Židov. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nemohol pre svoj židovský pôvod dokončiť lýceum v Ben Aknún, a aj preto uvažoval o kariére futbalistu.
Vojna však skončila a 19-ročný Derrida prišiel do Paríža, kde zmaturoval na gymnáziu Louis-le-Grand a v rokoch 1952-1954 študoval na prestížnej École normale supérieure, ktorú ukončil s magisterským titulom z filozofie. Zároveň v rokoch 1953 - 1954 pracoval v Husserlovom archíve v meste Louvain.
V roku 1956 získal štipendium na Harvardovej univerzite v USA, kde väčšinu času strávil čítaním románu Jamesa Joycea Ulysses. Po návrate z USA absolvoval v rokoch 1957 - 1959 civilnú vojenskú službu v Alžírsku, po ktorej začal vyučovať dejiny filozofie na parížskej Sorbonne.
Do USA sa vrátil v roku 1964, keď začal prednášať na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore. Svojou koncepciou dekonštrukcie si v USA získal značnú popularitu.
Americkí študenti považovali Derridov dekonštruktivistický prístup k textom za správnu metódu na pochopenie podstaty spoločenských či politických problémov. Svoju teóriu prednášal aj na Yalovej a Cornellovej univerzite. Po návrte do Paríža pôsobil nasledujúcich 20 rokov na École normale supérieure.
Derrida a jeho dekonštruktivistickí pokračovatelia vychádzajú z predpokladu, respektíve odmietajú, že by mal text nejaký vopred určený konečný či nemenný význam. Je to preto, lebo jazyk si vždy protirečí. Myslenie je podľa Derridu aktívna kritika ustálených, alebo zakonferovaných (pseudo)významov.
Za svoje filozofické, ale aj občianske postoje si vyslúžil aj veľa kritiky. Obviňovali ho z relativizmu a významný britský filozof jazyka John Searle ho dokonca nazval nefalšovaným šarlatánom.
Okrem filozofickej práce sa Derrida angažoval aj politicky a spoločensky. Spoluzakladal a určitý čas aj viedol College International de Philosophie, inštitúciu, v ktorej sa prednáša filozofia netradičným spôsobom. Verejne podporoval boj Nelsona Mandelu proti apartheidu.
V roku 1981 stál pri zrode Asociácie Jana Husa, v ktorej bol až do smrti podpredsedom. Asociácia slúžila aj na pomoc intelektuálom v bývalom Československu. Koncom decembra 1981 prišiel Derrida do Prahy, kde mal prednášať na tzv. bytových seminároch u filozofa Ladislava Hejdánka.
Na prednášku sa však nedostavil, lebo ho 30. decembra na pražskom letisku zatkli. V jeho batožine sa našli drogy, ktoré mu však podstrčila Štátna bezbečnosť. Prepustili ho až po intervencii francúzskych úradov a na naliehanie francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda.
V roku 1995 podpísal petíciu proti vojne Bosne a Hercegovine. Zúčastnil sa napríklad aj hladovky za udelenie pobytu vo Francúzsku utečencom z Mali a Senegalu. Vystúpil aj proti účasti Jörga Heidera a jeho strany FPÖ v rakúskej vláde. Podpísal petíciu proti vojne v Iraku a nabádal k jednotnej európskej zahraničnej politike.
Jacques Derrida, uznávaný, ale aj odmietaný filozof, zomrel 8. októbra 2004 na následky onkologického ochorenia.
Jeho tvrdenie a následná koncepcia dekonštrukcie si našli veľa priaznivcov najmä v Spojených štátoch amerických, kde v 60. rokoch minulého storočia prednášal. Od narodenia Jacquesa Derridu, kritika tradičného metafyzického spôsobu filozofovania, je to dnes 90 rokov.
Kritickou reflexiou koncepcií Edmunda Husserla, Martina Heideggera či predstaviteľov štrukturalizmu otvoril Derrida dvere k radikálnemu postmodernému záveru. Ak totiž existuje len text a nič mimo neho, tak v podstate nie je rozdiel medzi opisom reality a opisom jazyka, ktorý text vytvára.
Dalo by sa povedať, že neexistuje rozdiel medzi opisom faktov a imagináciou, či medzi beletriou a literatúrou faktu. Ostáva len interpretácia, alebo povedané slovami Friedricha Nietzscheho, jedného z Derridových filozofických východísk, podľa ktorého neexistujú žiadne fakty, iba interpretácia.
Jacques Derrida sa narodil 15. júla 1930 v alžírskom El-Biar v rodine sefardských Židov. Po vypuknutí druhej svetovej vojny nemohol pre svoj židovský pôvod dokončiť lýceum v Ben Aknún, a aj preto uvažoval o kariére futbalistu.
Vojna však skončila a 19-ročný Derrida prišiel do Paríža, kde zmaturoval na gymnáziu Louis-le-Grand a v rokoch 1952-1954 študoval na prestížnej École normale supérieure, ktorú ukončil s magisterským titulom z filozofie. Zároveň v rokoch 1953 - 1954 pracoval v Husserlovom archíve v meste Louvain.
V roku 1956 získal štipendium na Harvardovej univerzite v USA, kde väčšinu času strávil čítaním románu Jamesa Joycea Ulysses. Po návrate z USA absolvoval v rokoch 1957 - 1959 civilnú vojenskú službu v Alžírsku, po ktorej začal vyučovať dejiny filozofie na parížskej Sorbonne.
Do USA sa vrátil v roku 1964, keď začal prednášať na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore. Svojou koncepciou dekonštrukcie si v USA získal značnú popularitu.
Americkí študenti považovali Derridov dekonštruktivistický prístup k textom za správnu metódu na pochopenie podstaty spoločenských či politických problémov. Svoju teóriu prednášal aj na Yalovej a Cornellovej univerzite. Po návrte do Paríža pôsobil nasledujúcich 20 rokov na École normale supérieure.
Derrida a jeho dekonštruktivistickí pokračovatelia vychádzajú z predpokladu, respektíve odmietajú, že by mal text nejaký vopred určený konečný či nemenný význam. Je to preto, lebo jazyk si vždy protirečí. Myslenie je podľa Derridu aktívna kritika ustálených, alebo zakonferovaných (pseudo)významov.
Za svoje filozofické, ale aj občianske postoje si vyslúžil aj veľa kritiky. Obviňovali ho z relativizmu a významný britský filozof jazyka John Searle ho dokonca nazval nefalšovaným šarlatánom.
Okrem filozofickej práce sa Derrida angažoval aj politicky a spoločensky. Spoluzakladal a určitý čas aj viedol College International de Philosophie, inštitúciu, v ktorej sa prednáša filozofia netradičným spôsobom. Verejne podporoval boj Nelsona Mandelu proti apartheidu.
V roku 1981 stál pri zrode Asociácie Jana Husa, v ktorej bol až do smrti podpredsedom. Asociácia slúžila aj na pomoc intelektuálom v bývalom Československu. Koncom decembra 1981 prišiel Derrida do Prahy, kde mal prednášať na tzv. bytových seminároch u filozofa Ladislava Hejdánka.
Na prednášku sa však nedostavil, lebo ho 30. decembra na pražskom letisku zatkli. V jeho batožine sa našli drogy, ktoré mu však podstrčila Štátna bezbečnosť. Prepustili ho až po intervencii francúzskych úradov a na naliehanie francúzskeho prezidenta Françoisa Mitterranda.
V roku 1995 podpísal petíciu proti vojne Bosne a Hercegovine. Zúčastnil sa napríklad aj hladovky za udelenie pobytu vo Francúzsku utečencom z Mali a Senegalu. Vystúpil aj proti účasti Jörga Heidera a jeho strany FPÖ v rakúskej vláde. Podpísal petíciu proti vojne v Iraku a nabádal k jednotnej európskej zahraničnej politike.
Jacques Derrida, uznávaný, ale aj odmietaný filozof, zomrel 8. októbra 2004 na následky onkologického ochorenia.
www.ZIVOTPO.sk
